dominikaochotnicka

„Všetko je vyriešené, ľudia sú spokojní, nič sa nedeje. Krízový štáb vie, čo robiť. Buďte trpezliví.“ Vydýchla som si. Zatvorila som oči a párkrát som si zopakovala slová, ktoré som práve začula z úst politikov sediacich v teplučkých kreslách 400 kilometrov odtiaľto riešiacich nejaké zoo problémy. V duchu som sa usmievala, no viečka som pre istotu zovrela o čosi silnejšie a podľa nepriamych rád z telky som si ich pár krát prelepila aj leukoplastom. Veď i reklama na ňom hovorila, že zacelí rany a všetko bude dobré. A tak som si začala užívať poskúškové obdobie spokojná a trpezlivá v situácii, kde je všetko vyriešené a vlastne sa nič nedeje.

Nie som veľká módna maniačka, ale vraj sú „in“ hrubé svetre s nórskym vzorom, tak aby som si štýl udržala aj doma, obliekla som si veľký pletený sveter a doplnila ho rovnako štýlovými ponožkami. A nie jednými, keď poriadne tak poriadne! Po slepiačky som sa iba tak prechádzala po byte a tešila sa, že sa predsa len nič nedeje! Že ušlo pár goríl, to ma nejako netrápi, veď študujem na veterine. I tam občas nájdete pobehujúce zvery, klasika.

Využila som čas slepej meditácie a s priblblým úsmevom som ospevovala jeden z najkrajších kútov našej rodnej vlasti, veď žijem v naozaj čarokrásnej Starej Ľubovni. Musím pochváliť náš podtatranský kraj a povedať i vám – tým, ktorí moju milovanú Ľubovničku viete nájsť len na mape pekne na severovýchode, že sme boli v posledných dňoch – nebyť spomínanej kopy chlpov – totálnou „vychytávkou“! Nahodili sme retro štýl, vybrali sekery a zahrali sa na Eskimákov topiacich sneh na nedeľnú polievku. Až ľadová výprava s vedrom zapríčinila odmrazenie nie len mojich leukoplastových kamarátok z očí, zmrzol hlavne úsmev. Tentokrát sa ale vykašlime na obrazné pomenovania. Chce to trochu nefalšovanej reality! Bez servítky pred ústami, nakoľko držať pred ústami akýkoľvek predmet bola obeta na úkor straty kúska tepla z vreciek praskajúcej bundy. Prosím.

Predstavte si jeden obyčajný deň, kedy ráno vstanete a namiesto otázky či si dá niekto rannú kávu rozmýšľate, či je káva dobrý nápad nakoľko štyri klasické kávy predstavujú takmer liter vody a vaše medicínske poznatky hovoria o močopudnom účinku kofeínu. Okej, kávu a čaj radšej vynecháte, polievka je nepodstatná, ruky si umyjete alkoholovou dezinfekciou a zuby si vypláchnete minerálkou. V rodinách sa okrem ľadových krýh lámu i bariéry a vy sa o chvíľku v obývačke pri správach bavíte so zvyšnými členmi, či nie je niekto, kto by taktiež rád použil toaletu, aby ste na pol dňa zadržiavanú fyziologickú potrebu neminuli väčšinu vedra vody iba tak. Okej, obličky zosúladené. Pri náznaku hudby mrznúcej vo vyše 25 stupňovom dennom mraze automaticky vyskočíte, s výčitkami otvoríte okno a počúvate stále dookola tie  všeobecné kecy o zasadaní krízového štábu z miestneho rozhlasu. Je síce fájn, že to počujete, ale chuť na kávu a základnú hygienu je predsa len silnejšia. Zatvoríte okno, pozriete na kopu špinavého riadu, nasadíte na mastné vlasy baranicu, chytíte vedro a zamierite po udupanom snehu k diere v potoku, o ktorú sa priateľsky podelíte s niekoľkými známymi. Ešte že sme Slováci a najviac nás utužujú spoločné nadávky. Susedské vzťahy spevnené, líca módne fialové, vlasy rozprávkovo biele. Pri  Nohavicovej Ladovskej zime si na internete čítate pár dobrých rád ako sa máte starať o osobnú hygienu v dôsledku šírenia infekčných chorôb a pousmejete sa tiež nad rozpisom rozvozu pitnej vody pre tisíce obyvateľov jednou cisternou. Fóriky nekončia, svojou troškou prispeje aj vodárenská spoločnosť, ktorá disponuje cisternou, ktorá vydrží mrazy do -5 stupňov. Pri večernej telke nadávate hercom, ktorí rozliali pohár vody na tričko tej kočky herečky a každé „idem do sprchy“ beriete takmer osobne. Opäť  ten istý pohár minerálky na vypláchnutie úst a zaspomínate aj na mládežnícke kempovačky. Ako správni prírodou dýchajúci Severania zamierite do postele. Podvedome rozmýšľate nad autom, ktoré už možno nenaštartujete a pri nočných prechádzkach bytom sa tvárite, že to ďalšie číslo  za -3 nevidíte. Ráno vstávate s rovnakým prírodným pocitom na duši i tele, počkáte na obličky ostatných členov a otvárate kupovanú minerálku na umytie zubov. Deň. Teraz tento stav potiahnite na tri, štyri, päť, osem, desať dní, zalepte si oči a uverte, že sa nič nedeje.

Nesťažujeme sa, vidíme,  že aj nášmu vedeniu totiž mrzlo. Aj oni zrejme zamrzli. A tak síce pekne ďakujeme, ale posielať cisterny po viac ako desiatich dňoch, kedy si vďakabohu opäť môžeme vychutnať rannú kávu je už trošku neskoro oteplený nápad. A vlastne aj tak sa usmievam. Myslím, že ako snáď budúca farmaceutka si v Ľubovni otvorím lekáreň s kopou veselých leukoplastov. Úsmev Severania, západ hlási, že sa nič nedeje. Buďte trpezliví o chvíľku sa všetko roztopí a opäť nás čakajú záplavy. Ale vtedy buďte trpezliví o chvíľu to predsa opäť zamrzne….