Nie tak doslovne, pretože týmto faktom by sa zrejme začali oháňať tí nezodpovednejší a po fúkaní do bielej trubičky by sa už nemuseli vyhovárať na alkoholové kvapky na ich boľavý žalúdok. Mozog je však vyššia liga komerčný etanol zamení rovno za opiáty. Endorfín. Krásne usporiadaná molekula ópioidného alkaloidu, ktorá pri styku s vonkajším prostredím reaguje s ústnymi kútikmi, ktoré niekedy až neprirodzene ťahá od seba. Nejako takto si dnes vedci vysvetľujú úsmevy na našich tvárach, „šťastné očká“ i spontánne radostné výkriky. Fakty staré známe, o endorfínoch zo športu, úspechu, prekonaní strachu, požití čokolády, či večerného flirtu sú „vychytávkou“ ženských, vedeckých, vedecko-ženských, žensko-vedeckých a iných žensko-ženských diskusií.
Dnes som však využila antagonistu tohto instantného šťastia v endorfínových molekulách a na moje pokusy o chemické zmýšľanie som do mozgovej nádobky naliala trošku sklamania. Pre istotu priamo koncentrátu. Áno, pomohlo. Až teraz som pochopila veľkú teóriu „netešenia sa dopredu“. Hoci produktom reakcie vytvárania endorfínu sa nasilu určite brániť nebudeme, nesmieme zabúdať na fakt, že tento geniálny prenášač nervových vzruchov reguluje aj našu teplotu a tak prvotné prehriatie nie len hlavy ale aj celého organizmu pri ich tvorbe sa musí rovnakou mierou aj schladiť. A tak všetci, ktorí ste zástancovia vety: „Ešte sa radšej neteš“ musím Vám oznámiť, že ste práve spromovali z chémie. A tak niekoľko obyčajných hydroxyskupín, uhlíkových zvyškov a dusíkov na fenantrénovej kostre endorfínov radšej použite až vtedy, keď nastanú vhodné podmienky na priebeh reakcie, najlepšie v prítomnosti druhého reaktantu schopného tvoriť pevné väzby. Šetrite teda radšej endorfínom morfínového typu, aby ste po zbytočnom uvoľnení hormónu šťastia na vaše ústne kútiky nemuseli prejsť priamo na morfíny tlmiace bolesti z každej nesprávnej biochemickej rekcie v oblasti hrudného koša.